Pochádzal zo Slovenska, bojoval proti fašizmu počas 2. svetovej vojny
a podľa oficiálnych zdrojov zostrelil 10 nepriateľských lietadiel a tri
strely V-1. "Zahynul veľmi mladý, ale mnoho legiend letectva
„nezomrelo v posteli“, ale v kabíne lietadla, pri náročnej práci, ktorú
tak vrúcne milovali," uviedol pre TASR riaditeľ odboru
vojensko-historických výskumov - zástupca riaditeľa Vojenského
historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.
"Najskôr bol letecký modelár, potom sa z neho stal pilot
bezmotorového lietadla a nakoniec pilot jednomotorových lietadiel. Tento
sen sa mu však podarilo naplniť až v časoch 2. svetovej vojny, na území
Veľkej Británie,“ priblížil Šumichrast. Keď sa schyľovalo k 2.
svetovej vojne, tak mal Smik 17 rokov. Jeho cesta viedla do francúzskej
Agde, kde sa v tom čase nachádzalo veliteľstvo 1. československej
divízie vo Francúzsku.
Prvý overený zostrel dosiahol 15. júla 1943 ako príslušník 222. stíhacej
perute britského Kráľovského letectva počas operácie Rodeo 245. "Následne
jeho kariéra začala rapídne stúpať a pribúdali mu vyznamenania. Smik
dostal najvyššie britské vojenské vyznamenanie určené pre dôstojníkov
letectva, ktoré udeľoval britský panovník. Smik bol aj skvelý strelec,
ktorý vedel zasiahnuť nepriateľa v rôznych polohách letu, čo bolo
podmienené aj tým, že sa zaujímal aj o technickú stránku veci lietadla. V
roku 1943 bol najúspešnejším československým stíhacím pilotom. Okrem
toho zostrelil ďalšie dve nepriateľské stíhacie lietadlá a tri
poškodil," objasnil Šumichrast.
"V roku 1944 k tomu pridal ďalšie dva zostrely a jeden so
spoluúčasťou. Zostrelil aj tri bezpilotné strely V-1. Takže aj tento
výpočet jeho víťazstiev ukazuje, že išlo o všestranného bojového pilota,
ktorý sa nešpecializoval iba na letecké súboje na vojnovom nebi, ale
ako pilot sa podieľal aj na útokoch na pozemné ciele nepriateľa," uviedol.
Vtedy mal Smik len 22 rokov a bol povýšený do hodnosti britského majora letectva. "Avšak
vojnová šťastena sa mu obrátila počas osudného letu chrbtom. V jeho
prípade sa jeho krátka životná púť definitívne uzatvorila 28. novembra
1944 pri holandskom Zwolle. Jeho stroj dopadol na farmu Bloksteeg
v Ittersume," dodal na záver Šumichrast.
Smikove pozostatky boli exhumované 12. septembra 1994 zo spojeneckého
vojnového cintorína v belgickom Adegeme a leteckým špeciálom presunuté
na Slovensko. Na bratislavskom Slávičom údolí ich so všetkými vojenskými
poctami uložili na večný odpočinok.